Transferová dokumentácia zrozumiteľne

Transferová dokumentácia zrozumiteľne

Od 01.01.2017 vstúpili do účinnosti dôležité zmeny v oblasti transferového oceňovania na základe zákona č. 341/2016 Z.z.. Novelizoval sa ním zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Jednou zo zmien bolo spresnenie definície závislých osôb, či zmena definície kontrolovanej transakcie.

Kto sú „závislé osoby“

Presné vymedzenie závislých osôb upravuje §2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov. Závislé osoby sú osoby: blízke (§116-117 Obč. zákonníka – príbuzný v priamom rade, otec, matka, dieťa, súrodenec a manžel…), personálne a ekonomicky prepojené (do konca roka 2016 sa napr. manželia vlastniaci každý inú firmu, alebo ak boli konateľmi v rôznych firmách nepovažovali za závislé osoby, od r. 2017 už áno) a inak prepojené (právny alebo obdobný vzťah vytvorený na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty). Významnou zmenou je, že od roku 2017 sa personálne prepojenie vzťahuje na všetky právnické osoby.

Kontrolovaná transakcia

Kontrolovaná transakcia je obchodná alebo finančná transakcia medzi závislými osobami. Inak povedané je to „obchod“ medzi závislými osobami, na základe ktorého na jednej strane dôjde k dodaniu tovaru alebo služby a na strane druhej k vystaveniu faktúry a neskoršiemu prijatiu platby. Cena za transakciu na ktorej sa dohodnú, by sa nemala veľmi líšiť od ceny, ktorú by si dohodli s nezávislou osobou za rovnakých podmienok. Nemali by si ju teda zvýhodňovať na účely zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. To znamená, že ak obchodujete   so závislou osobou, cena by mala byť taká ako keby ste obchodovali s nezávislou osobou. Čiže štandardná cena, nie neprimerane vyššia alebo neprimerane nižšia.

Ako všade aj v tejto legislatívnej úprave existujú výnimky. Výnimkou je, že kontrolovanou transakciou medzi závislými osobami podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov nie je prenájom nehnuteľnosti, ktorú využíva fyzická osoba na osobné účely a nie je zaradená do obchodného majetku.

Praktický príklad nedodržania pravidiel pri kontrolovanej transakcii:

Manžel, majiteľ s.r.o. požiada  svoju manželku, živnostníčku o výrobu 1000 ks nálepiek za cenu 3,-€/ks, čiže spolu 3.000,- € za účelom zníženia základu dane. Manžel, ktorého daňový základ je 10.000,-€ by si ho týmto znížil o sumu 3.000,- € a zaplatil by daň 1.470,- € namiesto 2.100,- €.   Daňovou kontrolou by však bola zistená priemerná trhová cena za porovnateľný tovar  1,- €. Manželia si musia nielenže zvýšiť základ o zistený rozdiel (2.000,- €), ale hrozí im aj pokuta zo stany daňového úradu.

Čo je dokumentácia transferového oceňovania

Transferová dokumentácia, resp. dokumentácia transferového oceňovania je súhrnom všetkých údajov, informácií a skutočností, ktoré preukazujú a vysvetľujú spôsob tvorby cien daňovníka v kontrolovaných transakciách. Jej úlohou je zabrániť daňovým únikom. Súčasne je dokladom pre daňový subjekt  v prípade daňovej kontroly. Na jej základe  vie relevantne odôvodniť predovšetkým stanovenie ceny pri kontrolovanej transakcii so závislou osobou.

Čo musí obsahovať transferová dokumentácia

Obsah transferovej dokumentácia upravuje Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Rozlišujeme 3 druhy transferovej dokumentácie:

A. základná dokumentácia – vedú všetci daňovníci, na ktorých sa nevzťahuje úplná ani skrátená dokumentácia.

B. úplná dokumentácia – vedú ju napr. daňovníci, ktorí si uplatňujú úľavu na dani alebo žiadajú o úpravu základu dane, či daňovníci, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia,

Pre Vás dôležité:

C. skrátená dokumentácia – táto sa týka väčšiny daňovníkov a fyzických osôb hlavne mikroúčtovných jednotiek podľa §2 ods. 6, 10 a 11 zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Za mikro účtovnú jednotku sa považuje, tá jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z troch nasledujúcich kritérií:

1. a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,
2. b) čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
3. c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

Ako máte možnosť vidieť bežná s.r.o. zvyčajne spĺňa definíciu mikroúčtovnej jednotky.

Skrátená transferová dokumentácia sa ďalej týka daňovníkov, ktorí uskutočňujú tuzemské kontrolované transakcie, či daňovníkov s priamou alebo nepriamou účasťou štátu, obce, VÚC na majetku, kontrole alebo vedení. Čo musí obsahovať transferová dokumentácia ustanovuje podrobne zákon o dani z príjmov pri každej metóde osobitne. Nebudeme Vás tým teraz zaťažovať. Najdôležitejšia časť každej dokumentácie je určenie ceny a podmienok za, ktorých ku transakcii – obchodu došlo pomocou metód transferového oceňovania.

Úlohou metódy transferového oceňovania je preukázanie, že dohodnutá cena a podmienky použité pri „obchode“ medzi závislými osobami sú porovnateľné s cenou pri „obchode“ medzi nezávislými osobami. Ku každej kontrolovanej transakcii medzi závislými osobami treba pristupovať individuálne. Použitá metóda by mala  byť čo najvhodnejšia a súčasne v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Základné metódy transferového oceňovania sú:

 Metódy vychádzajúce z porovnávania ceny

1.metóda nezávislej trhovej ceny – pri nej sa porovnáva cena za tovar alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s nezávislou trhovou cenou za porovnateľný tovar alebo služby medzi nezávislými osobami. Ak je medzi nimi rozdiel, použije sa cena medzi nezávislými osobami. Jej použitie je vhodné pri tovaroch, službách, či finančných transakciách.

 Praktický príklad I.:

Spoločnosť A (manželka- je vo vysokej strate) vyrába nálepky a predáva ich závislej osobe B (manžel je v zisku) za cenu 10,- €. Ten istý tovar však predáva aj inej nezávislej spoločnosti C (cudzia s.r.o.) za cenu  3,- €. V prípade posúdenia, že ide o rovnaký tovar predávaný za rovnakých dodacích, či iných podmienok, musí byť cena pre závislú osobu B (manžel) zmenená na 3,- €. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť A(manželka)  predala spoločnosti B(manžel) nálepky za nadhodnotenú cenu . Cieľom je znížiť daňový základ spoločnosti B (manžel). Príjem jej neuškodí len sa jej zníži výška straty.

 Praktický príklad II.:

Spoločnosť A (manželka – je v strate) vyrába nálepky a predáva ich závislej osobe B (manžel) za cenu 1,- €. Výrobné náklady 1 ks nálepky sú 1,50 €/kus. Ten istý tovar však predáva aj inej nezávislej spoločnosti C (cudzia s.r.o.) za cenu 3,- €. V prípade posúdenia, že ide o rovnaký tovar predávaný za rovnakých dodacích, či iných podmienok, musí byť cena pre závislú osobu B (manžel) zmenená  na 3,- €. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť A(manželka)  predala spoločnosti B(manžel) nálepky za podhodnotenú cenu.

2. metóda následného predaja – je vhodná hlavne pre spoločnosti, ktoré nakupujú tovar od závislej osoby a ten následné predávajú ďalším nezávislým osobám. Tovar sa však musí predávať v pôvodnej podobe, bez akejkoľvek zmeny. Pri tejto metóde musíme poznať obchodnú maržu pri porovnateľnej transakcii.

 Praktický príklad:

Spoločnosť A (manželka) vyrába nálepky a predáva ich závislej osobe B (manžel) za cenu 1,- €. Ten ich následne distribuuje iným  nezávislým odberateľom  za cenu 3,- €. Obchodná marža u nezávislých distributérov pri porovnateľných transakciách a podmienkach je vo výške 20 %. Obchodná marža závislej soby B (manžela) pri kúpe za cenu 1,- €/ks a následnom predaji za 3,- €/ks je neprimerane vysoká t.j. 200 % (zisk 2 € z každej). Pri použití vzorca na výpočet nezávislej ceny by predajná cena závislých osôb (A a B) mala byť 2,40 € a nie 1,- € ako sa dohodli.

 Vzorec: predajná cena nezávislým odberateľom – (nezávislá marža x predajná cena nezávislým odberateľom), čiže: 3- ( 0,2 x 3 )= 2,40 €. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť A (manželka) predala nálepky závislej osobe B (manželovi) pod cenu, čiže nie za cenu porovnateľnú pri nezávislých osobách.

3. metóda zvýšených nákladov – nezávislá trhová cena sa vypočíta zo skutočných priamych alebo nepriamych nákladov vynaložených na výrobu tovaru, ktorý je predmetom obchodnej transakcie medzi závislými osobami.  Tie sa navýšia o sumu cenovej prirážky (rozdiel medzi nákladmi na výrobu a predajnou cenou). Ide o prirážku, ktorú by si uplatnil dodávateľ k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by si uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Je vhodná u spoločností zaoberajúcich sa výrobou a predajom polotovarov a hotových produktov.  Tie neobsahujú vysokú pridanú hodnotu a zvyčajne sa využíva na ocenenie dlhodobých kontraktoch, napr. zmluvnej výrobe.

 Praktický príklad:

Spoločnosť A (manželka) ako zmluvný výrobca vyrába nálepky. Priame (výroba) a nepriame náklady (reklama na facebooku) na výrobu jednej nálepky sú vo výške 0,95 €. Predáva ich závislej osobe B (manžel) za cenu 1,- €, čiže cenová prirážka vo vzťahu k vynaloženým nákladom je 5%. Nezávislí zmluvní výrobcovia pri porovnateľnej transakcii dosahujú cenovú prirážku 20%, takže pri použití tejto metódy by predajná cena nálepky  mala byť 1,14 € a nie 1,- €.

 Vzorec: náklady závislej osoby + (cenová prirážka pri porovnateľnej transakcii x náklady závislej osoby), čiže: 0,95 + ( 0,20 x 0,95 ) = 1,14 €. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť A (manželka) predala nálepky  závislej osobe B (manžel) pod cenu, čiže nie za cenu porovnateľnú pri nezávislých osobách.

Metódy vychádzajúce z porovnávania zisku

a)metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu,

b)metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

 Vyššie uvedené metódy porovnávania zisku spomíname iba okrajovo. Uvedené metódy sa budú používať najmä pri „obchodoch“, ktoré súvisia s vlastníctvom hodnotného nehmotného majetku. Napríklad softvér, dizajn atď., čiže neštandardné tovary alebo služby v podmienkach SR.

Záverom si dovoľujeme vysloviť názor, že pri väčšine nazvime to bežných s.r.o. sa  pri obchodoch so závislými osobami použije skrátená transferová dokumentácia. Najviac využívané budú metódy nezávislej trhovej ceny, následného predaja, poťažmo metóda zvýšených nákladov.  Metóda nezávislej trhovej ceny je z nášho podhľadu najlepším variantom. Je dôležité, aby ste  dôsledne pripravili ku každému obchodu so závislou osobou hodnovernú, zrozumiteľnú transferovú dokumentáciu pre prípadnú daňovú kontrolu. Náležitosti transferovej dokumentácie upravuje Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V prípade ak cena a podmienky pri obchode zo závislou osobou nebudú zodpovedať porovnateľnej cene pri obchode medzi nezávislými osobami, je potrebné sa pripraviť na vyrubenie dane z preukázaného rozdielu medzi cenami a samozrejme na pokutu za takéto konania daňového subjektu.

Sme však presvedčení, že aj za pomoci tohto blogu bude výsledkom kvalitná transferová dokumentácia.

Pekný deň

 Mgr. Martina Macejová

Tím sroportal.sk

viac tu: Obsah transferovej dokumentácie

Zákon 595/2003 Z.z. o dani z príjmov